Výroba hodvábu v Číne bola prísne stráženým tajomstvom. Obchodníci na celom svete by veľmi radi zaplatili vysokú cenu, len aby sa dozvedeli tajomstvo výroby hodvábu. V Číne však bolo zakázané vyvážať vajíčka hodvábnika a porušenie tohto zákazu sa trestalo smrťou. Čína si dokázala uchovať tajomstvo výroby hodvábu vyše 2000 rokov.

Hodváb však poznali aj v Indii, keďže prvé zmienky siahajú až do roku 2000-2450 pred n. l. Prvé zmienky sú z oblasti údolia rieky Indus. V treťom  tisícročí tam prekvitala harappská kultúra, ktorá bola v tých časoch jedným z ohnísk civilizácie. Hodváb tam získavali z kokónov motýľa z rodu Antherea, kým v číne boli  zdrojom hodvábu kokóny zdomácneného hodvábnika Bombyx mori.

Hodváb sa získava z kokónov, z najkvalitnejších kokónov je výťažnosť až 1500 metrov kvalitného hodvábneho vlákna. Z týchto vlákien sa vyrába hodvábna priadza, z ktorej sa tkajú kodvábne látky. 1kg kokónov obsahuje zhruba 250 gramov hodvábneho vlákna. Na výrobu hodvábneho odevu, vážiaceho 400 gramov, je potrebných cca 3000 kokónov.

Začiatok a koniec každého kokóna nie je možné spracovať na vlákna prvej akosti,  len na vlákna nerovnej dĺžky a hrúbky, z týchto menej kvalitných vlákien sa vyrábajú napríklad hodvábne nite alebo kvalitatívne slabšie, no zato cenovo najvýhodnejšie hodvábne látky.

V súčasnosti sú jedným z producentov najkvalitnejších hodvábnych vlákien India a Čína.

V ostatnom čase sa začína s produkciou hodvábu aj vo Švajčiarsku, tento vysoko kvalitný hodváb sa nazýva SWISS Mountain Silk.

Príspevok História hodvábu zobrazený najskôr HODVAB.EU.